Schizofrénia je spôsobená nerovnováhou chemických látok, ktoré v mozgu zabezpečujú komunikáciu medzi neurónmi, čo vedie k vnímaniu (videniu/počutiu/presvedčeniu o pravdivosti) vecí, ktoré nie sú skutočné. Faktory, ktoré túto nerovnováhu vytvárajú, nie sú ešte plne objasnené.

Schizofrénia je častá forma závažného duševného ochorenia, ktoré so sebou nesie značnú „stigmu“ a často zostáva nepochopená. Ľudia so schizofréniou majú porušené myslenie, emócie a správanie a pripadá im zložité posudzovať realitu.¹ Toto ochorenia má obrovský dopad na život pacienta a jeho/jej rodiny.

Schizofrénia je charakterizovaná epizódami psychózy (kedy sa stráca kontakt s realitou) medzi obdobiami otupených emócií a sociálneho stiahnutia sa.¹ Príznaky schizofrénie rozdeľujeme na pozitívne a negatívne symptómy, sprevádzané ešte kognitívnymi, emočnými a motorickými príznakmi.

Pozitívne symptómy – objavujú sa počas epizód psychózy a zahŕňajú poruchy myslenia, bludy (falošné presvedčenia, často s paranojou) a halucinácie – najmä počutie hlasov. Tieto symptómy často sprevádza úzkosť, depresia a nadmerná aktivita – neustály nepokoj a rozrušenosť.

 Negatívne symptómy – epizódy stiahnutia sa pozostávajú z „negatívnych symptómov“, ktoré zahŕňajú ochudobnenie emócií, menej plynulú reč, zníženú kapacitu plánovať veci, začínať a/alebo vytrvať pri nejakej činnosti a zníženú schopnosť zaujímať sa o niečo alebo tešiť sa z niečoho. Negatívne symptómy sú obvykle zodpovedné za zlyhávanie v sociálnych interakciách a každodenných aktivitách. 

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na schizofréniu trpí viac ako 21 miliónov ľudí, čo ju zaraďuje medzi 20 najčastejších príčin zdravotného zneschopnenia na svete.^2-3 Schizofrénia postihuje ľudí bez ohľadu na rasu, kultúru alebo spoločenskú vrstvu. Typicky začína v ranej dospelosti (po 20.roku veku)³, ale môže sa rozvinúť v každom veku.

Schizofréniou trpia muži aj ženy, aj keď u mužov je tendencia k skoršiemu nástupu ochorenia.^4-5 Šanca, že u človeka sa v priebehu jeho života rozvinie schizofrénia, je približne 1%.⁴

Schizofrénia patrí aj medzi najnákladnejšie ochorenia na svete a podieľa sa, spolu s inými psychotickými poruchami, na 1,5% (vo Veľkej Británii), 2% (v Holandsku a Francúzsku) a 2,5% (v USA) celkových národných nákladov na zdravotnú starostlivosť.^6-7

Ľudia, ktorí sa obávajú, že oni sami – alebo ich blízki – majú príznaky schizofrénie, by mali navštíviť svojho lekára a požiadať ho o pomoc a radu. V diagnostike schizofrénie sa využíva rozhovor s pacientom ale často aj s jeho blízkymi. Existuje aj množstvo hodnotiacich škál, ktoré možno použiť na identifikáciu príznakov a závažnosti schizofrénie.

Schizofrénia vyžaduje liečbu. Správnou liečbou je možné podstatne zmierniť príznaky ochorenia a rozpoznať „rizikové faktory“ alebo „varovné príznaky“ hroziaceho relapsu (nového ataku ochorenia). Liečba zvyčajne pozostáva z kombinácie liekov a psychosociálnej liečby, pričom v obdobiach akútnych psychotických epizód je často nevyhnutná hospitalizácia v nemocnici.