Pochopenie psychiatrických porúch

Poruchy nálady a úzkostné poruchy sú závažné poruchy duševného zdravia, ktoré majú značný dopad na osobný a rodinný život chorého, ako aj na jeho schopnosť fungovať v práci či v škole.

Pre poruchy nálady sú charakteristické obdobia extrémne zmenenej nálady, buď len obdobia veľmi zlej, smutnej nálady  (depresia) alebo striedanie
období veľmi smutnej a veľmi rozjarenej nálady (bipolárna porucha). Ľudia s depresiou prežívajú smútok, prázdno alebo beznádej a na dlhé obdobie strácajú záujem a potešenie z činností, ktoré predtým obľubovali. Veľmi často majú aj kognitívne príznaky, ako sú ťažkosti so sústredením a rozhodovaním sa. Ľudia s bipolárnou poruchou majú obdobia, kedy vyzerajú abnormálne veselí a plní energie, čo môže viesť k impulzívnemu a riskantnému správaniu.

Úzkostné poruchy sú charakterizované nadmernými, nerealistickými obavami. Napríklad ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou majú nekontrolovateľné obavy o rôzne každodenné záležitosti, ako sú ich povinnosti, financie či zdravie. Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť po traumatickej udalosti, ako je vystavenie násiliu alebo dopravnej nehode, a môže vyústiť do opakujúcich sa nočných môr a znovu prežívania takejto udalosti.

Poruchy nálady a úzkostné poruchy sú relatívne časté a nie je neobvyklé, že jeden človek trpí aj na viac porúch. Symptómy sa od pacienta k pacientovi líšia, ale pri správnej liečbe je väčšina ľudí schopná vrátiť sa do normálneho života.

Ľudia s poruchami osobnosti majú zvláštne spôsoby myslenia, pociťovania a správania, ktoré sa značne líšia od toho, čo sa obvykle v spoločnosti očakáva, a v priebehu času sa významne nemenia. Každý človek má rôzny pohľad na život, ale „osobnosť“ trpí „poruchou osobnosti“ vtedy, keď nie je schopná vhodne sa prispôsobiť určitej situácii, čo jej  spôsobuje ťažkosti a znevýhodnenie v živote.

Existuje mnoho rôznych typov porúch osobnosti. V závislosti od typu môže pacient pôsobiť čudne či výstredne, príliš emocionálne a nestálo alebo úzkostne a ustrašene. Napríklad ľudia s hraničnou poruchou osobnosti sa boja zanedbávania a prežívajú prudké zmeny nálady. Impulzívne činy, ako je zneužívanie návykových látok a samovražedné pokusy, sú u ľudí s hraničnou poruchou osobnosti časté, a je dôležité  venovať im pozornosť.

Poruchy osobnosti sa obvykle začínajú prejavovať počas dospievania alebo ranej dospelosti a v závislosti od typu poruchy sa vekom môžu, ale nemusia zlepšovať. Poruchy osobnosti majú značný dopad na vzťahy človeka s priateľmi a rodinou a ovplyvňujú aj schopnosť vyrovnať sa s každodenným životom.

Psychotické poruchy, ako je schizofrénia, sú závažné duševné ochorenia spojené so zmeneným spôsobom myslenia a vnímania vecí. Charakteristický pre ne je „psychotický stav“, v ktorom človek stráca kontakt s realitou. Ľudia môžu mať bludy – silné, ale falošné presvedčenia, napríklad že im niekto chce ublížiť alebo že niekto im vkladá do hlavy myšlienky. Môžu sa vyskytnúť aj halucinácie – falošné vnemy, napríklad počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré reálne neexistujú. Okrem toho ľudia s psychotickými poruchami môžu mať zníženú schopnosť pociťovať
emócie, ťažkosti s rozprávaním, či strácať záujem a schopnosť prežívať radosť.

Psychotické príznaky a poruchy môžu byť spôsobené určitými liekmi alebo ilegálnymi drogami, môžu byť následkom telesného ochorenia alebo dôsledkom štrukturálnych zmien alebo chemickej nerovnováhy v mozgu. Verejnosť týmto poruchám často nerozumie, čo z nich robí zdroj stigmatizácie a diskriminácie.

Psychotické poruchy si vyžadujú liečbu a často mimoriadne znevýhodňujú, so značným dopadom na pacientov osobný a rodinný život, ako aj na jeho schopnosť fungovať v práci či v škole.

Pojmy „návyková látka“ či „porucha spojená s užívaním návykovej látky“ sa môžu vzťahovať k množstvu liekov a drog, vrátane alkoholu, marihuany, halucinogénov, prchavých rozpúšťadiel, opiátov, sedatív, stimulancií (napr. amfetamínu alebo kokaínu) a tabaku. Spoločnou vlastnosťou týchto látok je, že ak sa užívajú nadmerne, spôsobujú zmeny v tých oblastiach mozgu, ktoré kontrolujú motiváciu a odmenu. Typicky látka najprv aktivuje „systém odmeny“ v mozgu a vytvára príjemné pocity. V priebehu času sa príjemné pocity po dávke vytrácajú, ale objavuje sa silná túžba po droge a abstinenčné príznaky, keď jedinec drogu neužije – vytvára sa závislosť. Vtedy už človek neužíva drogu pre jej príjemné účinky, ale aby si zmiernil nepríjemné abstinenčné príznaky.

Ako dôsledok týchto zmien v mozgu bude človek so závislosťou užívať drogu v čoraz väčších množstvách a dlhšie, ako pôvodne zamýšľal. Tento stav nazývame „tolerancia“. Aj keď sa chorý môže pokúšať prestať s užívaním drogy, zisťuje, že je to ťažké alebo až nemožné. Veľkú časť každého dňa sa jeho myšlienky točia okolo získania ďalšej dávky drogy, čo prirodzene ovplyvňuje jeho schopnosť plniť si povinnosti v práci, v škole alebo doma.

Častým typom závislosti je alkoholizmus. Závislosť od alkoholu má predovšetkým závažné zdravotné dôsledky a zvyšuje riziko predčasnej smrti a zdravotného postihnutia.